Titul knihy Pavla Janouška trochu klame: predstavuje ju ako súbor jednotlivých štúdií a ponecháva stranou, že tieto rozmanité pohľady na literárnu (a divadelnú) vedu, ako aj na samotnú umeleckú tvorbu a na formy jej reflexie a prezentácie spája snaha pochopiť „pravidlá hry“. Autor nadväzuje na svoju staršiu publikáciu Čierna mačka alebo Subjekt znalca v myslení o literatúre a jeho komunikačnej stratégie (Academia 2012) a prostredníctvom čiastkových analýz konkrétnych tém, diel a procesov sa usiluje pomenovať základné trendy, metodológie, ale aj mytológie, módy a subjektívne motivácie, ktoré utvárali a utvárajú jednotlivé podoby literárneho i literárnovedného života. Spoločným menovateľom jednotlivých sond je tak Janouškova neustála potreba preverovať zdanlivé samozrejmosti, ktoré utvárajú premenlivé spôsoby dobového myslenia. Zbližuje ich však aj skeptická reflexia aktuálneho smerovania skúmaného odboru k jednorazovým konceptom, čo autor vníma ako prístup, ktorý síce reflektuje existujúcu metodologickú pluralitu a postmoderný hodnotový relativizmus, súčasne ale mnohokrát tiež otvára priestor pre prázdne gestá, skrývajúce sa za momentálne atraktívnym dizajnom.