O dejinách Obnovenej Jednoty bratskej, cirkvi vzniknutej v 18. storočí a dnes rozvetvenej takmer po celom svete, existuje bohatá, predovšetkým cudzojazyčná literatúra. Ako už meno napovedá, v jej koreňoch je možné hľadať dedičstvo starej českej Jednoty bratskej. Pri kolíske Obnovenej Jednoty stáli moravskí exulanti, potomkovia bratov z fulneckého zboru, ktorého posledným kazateľom bol Ján Amos Komenský. V roku 1727 podpísali v Herrnhute štatúty „bratského spolku“. Ich spoločenstvo sa čoskoro stalo tak príťažlivé, že sa v ňom postupne ocitli v menšine, hoci sa k nemu počas päťdesiatich rokov pripojilo viac ako dvetisíc exulantov z Moravy, Čiech a rakúskeho Sliezska. Svojou exulantskou vážnosťou stáli Moravania svoje vrchnosti, svojmu milému, fantázií obdarenému grófovi Mikulášovi Ľudovítu Zinzendorfovi neraz v ceste. V doterajšej literatúre sa o nich písalo len na okraji, skôr povrchne a viac z hľadiska Zinzendorfova. Moravania sa tak dostali úplne do tieňa výrečného grófa. Táto práca si naopak všíma predovšetkým exulantov, na základe prameňov sa v skratke snaží podchytiť ich osudy, ich postoje a prínos pre vznikajúcu cirkev, v ktorej chceli vidieť obnovenú českú Jednotu bratskú.