Ako deti zistia, že slovo "pes" označuje psa a nie napríklad mačku, auto alebo človeka? Ako poznajú, čo znamenajú slovesá „myslieť“ alebo „veriť“, prídavné mená „dobrý“ či „biely“, alebo napríklad slová označujúce abstraktné javy, ako sú „hypotéka“ alebo „príbeh“? Deti si slová osvojujú pomerne rýchlo, obvykle bez toho, aby ich to niekto explicitne učil. Porozumenie významom slov je jedným zo základných problémov súčasného skúmania ľudského myslenia. Paul Bloom zastáva prístup, že učenie sa významom slov je výsledkom interakcie rozličných kognitívnych a jazykových schopností, medzi ktoré patrí schopnosť porozumieť zámerom druhých ľudí, schopnosť osvojiť si abstraktné pojmy, schopnosť porozumieť syntaktickej štruktúre a určité všeobecnejšie schopnosti týkajúce sa pamäti a učenia. Hoci ostatní vedci doteraz spájali učenie sa slovám s niektorou z týchto zručností, Bloom je prvý, kto ukazuje, že na úplné porozumenie slovám sú potrebné všetky tieto ľudské schopnosti. Na to, aby si deti – ale aj dospelí – osvojili aj tie najjednoduchšie slová, potrebujú bohaté koncepčné, sociálne a jazykové zručnosti, ktoré sa vzájomne dopĺňajú.