Speváka Karla Zicha mnohí poznajú ako neprehliadnuteľnú osobnosť českej populárnej hudby. Avšak menej sa už vie, že pochádzal z rodiny s mimoriadnou kultúrnou a intelektuálnou tradíciou. V knihe „Ako šli tým tunajším svetom“ ožívajú príbehy jeho otca Otakara, ktorý na Univerzite Karlovej založil prvú katedru logiky, aj oboch dedkov: významného estetika a skladateľa Otakara Zicha a Karla Moravca, violistu a člena svetoznámeho Ševčíkova-L. Deje sa tak prostredníctvom fotografií, korešpondencie, strojopisných spomienok a tiež rozprávania spevákovej sestry Márie Bořek-Dohalskej, s ktorej manželom Václavom, potomkom starobylého šľachtického rodu, spájalo Karola hlboké priateľstvo. Postupne tak čitateľ rozmotáva klbko vzťahov a väzieb rodín Dohalských, Zichových, Moravcových a ich pozoruhodných priateľov zo sveta kumštu, vedy i politiky, kam náležali Ján a Rafael Kubelík, Karol a Emil Buriano, Ema Destinn či Rudolf Firkušný. Do tejto mozaiky príbehov patria aj František a Klotylda Vuršrovi, praprarodičia Karla Zicha, ktorí na konci 19. storočia založili pensionát „Krásnohorská“ na Českej Kubici. Vo svojej dobe bol vyhľadávaným miestom českých vlastencov a milovníkov umenia. Práve tu, v odľahlých miestach česko-bavorského pomedzia, kedysi všetko začalo. Dnes už o histórii a návštevníkoch „Krásnohorskej“ skoro nikto nevie. Ale zostali tu čriepky pamäte, ktoré sa autor publikácie, historik Zdeněk Hazdra, pokúsil poskladať do podoby rodinného albumu. Možno sa vám pri listovaní vybaví aj to, čo v jednej zo svojich najkrajších piesní spieval Karol Zich: „Ako rastiem, márna sláva, čosi ďalej nám našepkáva, že slnko, hviezdy, mesiac i čas, to všetko sa točí okolo nás. A potom tu nie sme a rovnako svitá“.