Ak môže Hyde číhať v Jekyllovi, môže číhať v ktoromkoľvek človeku. Ktokoľvek – každý z nás – sa môže stať vojnovým zločincom, ak k tomu dostane príležitosť v podobe série zhôd okolností… V čase, keď Spojenci súdili nacistickej vojnových zločincov na medzinárodnom tribunáli v Norimbergu, sa americkí odborníci, psychiater Douglas Kelley a psychológ Gustave Gilbert, pokúšali preniknúť do psychiky nacistických pohlavárov s pomocou obsiahlych rozhovorov, zisťovania IQ a Rorschachových testov osobnosti. Gustave Gilbert sa domnieval, že zlo v mysli vojnových zločincov pramenilo z patologicky zvrátenej psychiky. Douglas Kelley naopak považoval nacistov za obyčajných ľudí, s akými sa dá bežne stretávať na uliciach a ktorých povahu utváralo prostredie. Kto z nich mal pravdu? Autor knihy, psychiater Joel E. Dimsdale, je presvedčený, že pravdu mal Kelley aj Gilbert. Sám mal príležitosť čerpať z odstupu šesťdesiatich rokov az výsledkov rozvoja modernej psychiatrie, psychológie a neurovedy, a tak sa ujal úlohy rozobrať z nového pohľadu a podrobne povahu štyroch vojnových zločincov: Roberta Leya, Hermanna Göringa, Julia Streichera a Rudolfa Hessa. Rudolf Hess sa správal dostatočne bizarne, aby bol podozrivý z vážneho duševného ochorenia. V anamnéze Hermanna Göringa nechýbala hospitalizácia na psychiatrickom oddelení a závislosť na drogách. Julius Streicher sa mohol „pochváliť“ početnými policajnými záznamami a jeho zvrátenosť bola sebadeštruktívna. Alkoholizmus a poranenie mozgu viedli u Roberta Leya k ťažkým depresiám a aberantnému správaniu...