Publikácii sa venuje korešpondencii barokového polyhistora a jezuitov Athanasia Kirchera s korešpondentmi z českých krajín. Z čítania listov vyvstáva plastický obraz vzájomne prepojenej učeneckej, aristokratickej a cirkevnej komunity, ktorá hrala významnú úlohu nielen v rámci celej Kircherovej korešpondencie, ale aj vo formulácii bádateľských tém prírodnej filozofie v českých krajinách. Kircherovým dielom bol inšpirovaný aj vznik analógie pohybu morských vôd s pohybom krvi v ľudskom tele Oceanus macro-microcosmicus (1664) od Philippa Jakoba Sachsa von Löwenheim. Záver knihy je venovaný práve porovnaniu Sachsovho a Kircherovho diela a rozdielom v analógiách, tak ako ich obaja autori predstavujú. Cez vrstevnatú štruktúru knihy, kedy každá nasledujúca kapitola rozvíja kapitolu predchádzajúcu, je možné nazerať vývoj prírodnej filozofie v českých krajinách v polovici sedemnásteho storočia z niekoľkých uhlov.