Kniha sa venuje pomerne krátkemu časovému úseku, kedy Európou prešla vlna revolúcií, ale aj ďalších zmien. Revolúciou v tej či onej podobe sa obávali všetky európske krajiny, a to dokonca vrátane Veľkej Británie alebo Francúzska. Autor svoju pozornosť zameral nie na súpis a detailný popis všetkých udalostí, ktoré priniesli roky 1830-1831, ale na analýzu podmienok, z ktorých ruskí predstavitelia museli vychádzať a tiež na následné opatrenia, ktoré prijímali tvárou v tvár európskemu revolučnému hnutiu. Faktické udalosti zostávajú na pozadí a vpred vystupujú jednotlivci a ich vnímanie situácie. Politika Mikulášovho Ruska držala výrazne pragmatickú líniu, hoci často napriek cárovmu postoju. Ukazuje sa, ako dlhodobé systémové záležitosti ovplyvňujú rozhodovanie v konkrétnej krízovej situácii a aká dôležitá je osobnosť v dejinnom procese, a to dokonca aj v tak centralizovanom štáte, akým bolo cárske Rusko.