Prítomný zväzok reprezentuje Jána Zábranu v úlohe svojbytného básnika a prozaika. Trojicu hlavných básnických zbierok Utkvelé čierne ikony (1965), Stránky z denníka (1968) a Samosoud (1968 pod názvom Lynč), v ktorých Zábrana surovo sugestívnym výrazom vystihol pocity neistoty a márnosti v februárovej dobe, rozširuje nedokončený súbor rokov 1969-1971, upravený podľa rukopisu nájdeného v pozostalosti a úsečne zhŕňajúce básnikove intímne, tvorivé i politické traumy. Do prozaickej časti zväzku bolo sústredených všetkých trinásť známych Zábranových poviedok z päťdesiatych rokov: osem autorom zredigovaných a päť nedokončených, vydávaných na základe rukopisov nájdených v rokoch 1992 a 2007. nestylizovaný záznam vypočutých rozhovorov či improvizovaný prúd vlastných myšlienok zbližujú Zábranove „svedecké“ prózy s dielami Bohumila Hrabala, Jiřího Kolářa, Jozefa Škvoreckého či Jozefa Jedličky. Zväzok, ktorý na základe overenia textových prameňov nadväzuje na edičné riešenie predchádzajúcich vydaní autorových básní a poviedok z obdobia po roku 1989, spracovala pre Českú knihovnu Adela Petruželková.