Dvojdielna próza Bezmenná (1986) je podobne ako Pivničná práca (1973) a Január na dedine (1977) textovou kolážou, v ktorej prevažujú pasáže denníkového záznamu, konkrétne osobné spovede, záznamy o živote priateľov z undergroundu a disentu, polemiky, prípadne politickej a filozof úvahy. Na rozdiel od týchto kníh je však Bezmenná tiež dilógiou skladajúcou sa z dvoch textov vskutku úplne nesúrodných: prvá, rozsiahlejšia časť je onou typicky bondyovskou zmesou textov najrôznejších, hoci napospol veľmi konkrétnych, osobných a dobových tém, druhá je akýmsi „postmortálnym“, chmúrnym k antiutópii Invalidní súrodenci (1974). Svojimi silne kritickými poznámkami najmä na adresu Charty 77 a jej „tieňového establishmentu“ vzbudil Bondy, potom čo samizdatovo vyšiel prvý diel tejto prózy, značnú nevôľu hlavne redaktorov vtedajšej Revolver Revue, na ktorej stránkach potom bol publikovaný rad ostrých kritik.