Jiří Nemec (1932-2001) patril od konca päťdesiatych do prvej polovice osemdesiatych rokov k najvýraznejším postavám kultúrneho a intelektuálneho života. Bol jedným z iniciátorov tzv. Ekumenického seminára v Jirchároch, ktorý sa stal prvou verejnou platformou slobodného náboženského, filozofického a kultúrneho dialógu v komunistickom Československu, a zúčastnil sa príprav tzv. Diela koncilovej obnovy, združenia usilujúceho sa o uvedenie myšlienok II. vatikánskeho koncilu do každodenného života katolíckej cirkvi. Po roku 1968 spoluvytváral paralelné kultúrne a filozofické aktivity, či už išlo o vtedy pololegálne či ilegálne študijné či diskusné krúžky, alebo o literárne, hudobné či výtvarné dianie formujúceho sa tzv. českého undergroundu. V roku 1976 patril k najužšiemu kruhu iniciátorov a organizátorov Charty 77 a bezprostredne sa podieľal na formulácii jej vyhlásení, bol tiež medzi prvými členmi Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). Je autorom desiatok štúdií a článkov z oblasti filozofie, literatúry a psychológie (ich súborné vydanie sa pripravuje). Prekladateľskou a redakčnou činnosťou sprostredkovával aktuálne aj do tej doby v Československu neznáme filozofické a teologické diela (Blondel, Teilhard de Chardin, Eliade, Foucault, Gadamer, Gebsattel, Heidegger, Tresmontant a i.). Prvá verzia tejto bibliografia, ktorú uverejnil pred necelým štvrťstoročím časopis Kritický zborník (roč. 18, 1999, č. 4, s. 63-94), obsahovala celkom 306 položiek. Súčasný súpis je oproti vtedajšiemu viac ako dvojnásobne rozšírený. Značnú časť textov uvedených v bibliografii tvoria publikácie samizdatových vydavateľstiev, dielní či edícií, súkromnej tlače či iná "inedita".