Prvý diel trilógie "Bludné tiene - O dávnych časoch - Hlbiny" ocenený Goncourtovou cenou za rok 2002 nie je ani román ani esej, kniha sa iba predstavuje ako zbierka fragmentov, ktoré sa plavia vo vodách učenosti a všednosti, ako keby autor iba zachytával myšlienky a robil si poznámky k nejakému veľkému dielu, ktoré sa chystá napísať. Nakoniec sa ale rozhodol ustúpiť od pôvodného zámeru a vyniesol na svetlo len oné rysy. Čítanie knihy potom má pre neho podobu "blúdenia", pretože, ako píše, "v čítaní je očakávanie, ktoré sa nesnaží dosiahnuť nejaký koniec. Čítať znamená blúdiť." Blúdime teda s ním od cisára Tiberia k Descartesovi, od Lao-Tse k Teréze z Avily, od sporov prvého kráľa Frankov Chlodvíka s posledným rímskym kráľom na území Galie Syagriom k parížskym putovaním mademoiselle Joncoux, starej samotárky z Port-Royalu.