Francúzsky režisér Robert Bresson (1901-1999), svojimi životopisnými dátami zaujímavo a tak trochu príznačne vyplňujúcimi celé 20. storočie, patrí medzi solitérnych tvorcov svetového filmu, ktorý si aj napriek svojmu dlhému tvorivému obdobiu štyroch dekád dokázal zachovať úplne špecifický tvorivý štýl. nepoznamenaný žiadnu z dominantných tvorivých vĺn či škôl. Vo všetkých filmoch natočených od 2. svetovej vojny až do 80. rokov (napr. Denník vidieckeho farára, K smrti odsúdený utiekol, Peniaze) si udržal svoj nezameniteľný prístup k filmovému rozprávaniu či herectvu a ďalej ho formoval a precízoval dielo po diele, a to za použitia úsporných vyjadrovacích prostriedkov. Podobne úsporne aj on sám formuloval svoje názory na filmové dielo; jediný ucelený súbor jeho filmového myslenia je stostránkový spis "Poznámky o kinematografe" (1975, česky vyšlo 1998), opäť plný krátkych úsečných noticiek zapisovaných v priebehu štvrťstoročia. Až roku 2013 vznikla ďalšia kniha, ktorá sa snaží v ucelenom súbore nechať porozprávať tohto tvorcu o svojom diele. Starostlivosťou jeho vdovy Mylene Bressonovej vyšiel súbor jeho rozhovorov z dlhého obdobia rokov 1943 až 1983, ktorý je radený chronologicky, film po filme. Práve tento diachrónny postup umožňuje sledovať vývoj Bressonovho štýlu, jeho uvažovanie o kinematografe. Túto líniu podporuje aj zaradenie interview, ktorých priamym popudom nebolo obvyklé predstavenie nového filmu uvádzaného do kín, ale skôr zamyslením nad určitou témou či motívom (napr. adaptácia literárnych diel), čo ďalej prehlbuje poznanie o smerovaní jeho úvah v tom ktorom období. Tým sa z triešte porôzne vzniknutých rozhovorov stáva celkom plnohodnotný profil tvorcu, ktorý inak o svojom diele skôr mlčal.