Kniha Mary Heimannovej, ktorá sa dostáva českému čitateľovi do ruky, je na historickú prácu nezvyčajne vášnivá, neúprosná a tvrdá. Popisuje vznik Československa od jeho založenia v roku 1918 až po rozdelenie v roku 1992 – od začínajúcej demokracie, cez nacistickú okupáciu, komunistickú diktatúru, Sovietsku inváziu, normalizáciu a konečne opäť prechod k demokracii. Jej najväčšia prednosť je práve v tom, že sa nesnaží českému alebo slovenskému čitateľovi zapáčiť. Ako by z každej stránky textu znelo poslanie – História by nemala byť propagandou. Nemala by "vychovávať" skladaním nepravdivých mýtov o vlastnej výlučnosti, hrdinstve či utrpení. Nemala by zamlčovať alebo ospravedlňovať. Pretože jedine pravda je v histórii jedinou hodnotou a meradlom. A jedine taká pravda môže vytvárať spoločnosť v demokracii.

Autorka sa pokúsila zbaviť dejiny Československa mýtov a postavila ich preto predovšetkým na naratívu národných menšín a ich vzťahu k umelej "československej" väčšine. Hlavnou témou sa pre ňu preto stáva stretnutie nikdy neuspokojených nacionalizmov, násobené neskôr ešte iracionalitou totalitných ideológií. Ide o netradičný pohľad, vymykajúci sa zavedenému pragocentristickému „českému“ vnímaniu minulosti.