Skutočný príbeh lovca zo sibírskeho národa Mansov Saša žije ďaleko od civilizácie na hornom toku rieky Pelym, ktorá pramení v podhorí Uralu. Ešte pred dvadsiatimi rokmi tu stávali osady niekoľkých manzijských rodín, ktoré však jedna po druhej miznú. Len Saša ďalej zostáva v lesoch — lovia žreby a medvede, a ako mu ubúdajú priatelia, stále viac upevňuje puto s fľašou lacného alkoholu. V opitosti vztiahne ruku na jedného zo zvyšných súputníkov, Peťku. A hoci sa v osamelosti rozľahlej tajgy odpustenia stáva takmer životnou nutnosťou, spravodlivosť čoskoro dosiahne aj sem. Ani väzenie však nedokáže spútať dušu lovca. Slobodný život v domovskej tajge ožíva v Sašových spomienkach na rodinu aj v obrazoch starých príbehov. Najhorší trest tak nakoniec vymeria až sám čas – po návrate domov sú Sašovi príbuzní mŕtvi a on stráca zmysel života. Začína sa jeho postupné odchádzanie z tohto sveta, sprevádzané osobnými démonmi i duchmi lesa, ktoré sprevádzajú jeho ľud. Sašova postava odráža smutnú históriu malého národa Mansov, ktorý sa stal obeťou sovietskej epochy a jej zániku.