Táto kniha sa zaoberá spoločenstvom česky hovoriacich evanjelikov, ktorí žili v rokoch 1900-1950 v dvoch bulharských obciach, Vojvodovo a Belinci. Dedina Vojvodovo v severozápadnom Bulharsku bola založená presídlencami zo Svätej Heleny v rumunskom Banáte a do roku 1950, kedy prevažná väčšina jej obyvateľov odišla do pohraničných oblastí vtedajšieho Československa, bola obcou prevažne českou. Z dôvodu populačného tlaku a nedostatku pôdy potom z Vojvodova v 20. a 30. rokoch 20. storočia odchádza rad rodín do Argentíny a do dediny Belinci vo východnom Bulharsku. Spoločenstvo, ktoré sa v tomto období v týchto bulharských obciach utváralo, sa od svojho okolia v mnohom líšilo. Náboženským vyznaním, jazykom, zdieľanými hodnotami i spôsobom života sa títo ľudia odlišovali od svojho bezprostredného okolia, poľnohospodárskym spôsobom obživy zase od prevažnej väčšiny vtedajšej českej krajanskej komunity v Bulharsku, ktorá sa vyznačovala vysokým zastúpením inteligencie, priemyselníkov, remeselníkov a obchodníkov.
Publikácia sa zameriava na oblasti, ktoré v doterajšej odbornej literatúre venovanej krajanským komunitám neboli doposiaľ obšírnejšie spracované. Predkladá analýzu dedičskej praxe, sobášnych stratégií a spôsobov zaobchádzania s menami, ktoré boli v tomto spoločenstve uplatňované v prvej polovici 20. storočia. Snaží sa rekonštruovať myšlienkový svet bulharských Čechov a ukázať, akým spôsobom sa premietal do stratégií a činností súvisiacich s uzatváraním sobášov, reprodukciou či odovzdávaním rodinného majetku, a aký mal vplyv na pomenovanie a odovzdávanie mien. V tejto knihe sa teda pokúsime oživiť obraz dvoch českých obcí v Bulharsku v prvej polovici minulého storočia a ukázať čitatelia, čo si vtedy ľudia mysleli a aké predstavy spájali s tak základnými procesmi ľudského života ako je plodenie, rodenie a výchova detí, alebo vzťahy medzi mužom a ženou v manželstve aj mimo neho. Všetky tieto predstavy a uplatňované stratégie sú pritom zasadené do širšieho kontextu sociálneho sveta bulharských Čechov, ktorý bol určovaný ich výraznou religiozitou, charakterom hospodárstva a oživných stratégií, rovnako ako menšinovou pozíciou v rámci bulharskej spoločnosti a dejinnými zvratmi prvej polovice 20. storočia.