Väčšina našej dnešnej populácie má o latinskoamerickom štáte veľmi nejasnú predstavu. Nanajvýš, že tu dlho vládol diktátor Adolfo Stroessner a že odtiaľ, najmä v poslednom čase, pochádzajú výborní futbalisti. Táto exotická zem má za sebou veľmi dramatickú a pestrú minulosť. V koloniálnom období (Paraguay sa oslobodila zo španielskej nadvlády roku 1811) to bola sieť misií jezuitov, ktorí v snahe civilizovať indiánske obyvateľstvo získali v krajine veľkú moc, takže sa hovorilo o „jezuitskom štáte“. Toto pôsobenie jezuitov bolo úspešné, čo sa prejavilo aj v tom, že v 19. storočí patrila Paraguaj k najvyspelejším juhoamerickým štátom. Prezývalo sa mu dokonca "juhoamerické Prusko", ale jeho mocenské ambície ukončila krvavá šesťročná vojna (1864-1870) s takmer všetkými susedmi, Uruguajom, Argentínou a Brazíliou.
Krajina vtedy stratila väčšinu obyvateľstva, najmä mužského, tretinu územia a spamätávala sa až do konca storočia. Druhýkrát sa na Paraguaj upla pozornosť sveta v tridsiatych rokoch 20. storočia a opäť kvôli krvavej vojne so susednou Bolíviou o pustú východnú časť krajiny Chaco. Tentoraz Paraguajci zvíťazili, čo nepochybne pozdvihlo sebavedomie národa skladajúceho sa dnes väčšinou z mesticov, tj miešancov vzídených zo spojenia belochov s indiánskymi ženami, ktoré vraj boli povestné krásou a milostným temperamentom. Čistokrvných indiánov je dnes už iba necelých 100 000.