Klasické dielo plodného francúzskeho historika Paula Lacroisa (píšuceho pod pseudonymom Dufour) neponúka čitatelia ani tak panoptikum obscénností ako skôr prekvapivé poznanie, ktoré najstaršie remeslo pod svojím ciachom ukrýva. To, čomu hovoríme zlo, často povstáva z dobrej veci, a je tiež známe, že cesta do pekiel býva dláždená dobrými úmyslami, čo príkladne dokresľuje príklad prostitúcie starogréckej: múdry Solón, chce uchrániť a vychovať zdravú mládež, založil pre ňu verejné domy s tou najnižšou taxou. Môžeme v tom vidieť – či nevidieť – prvý štátnický pokus prostitúciu legalizovať, kontrolovať av neposlednom rade z nej urobiť zdroj štátnych príjmov. Dejiny prostitúcie však súvisia s nezadateľnosťou práva nakladať s tým, čo je človeku vlastné, podľa vlastného uváženia. Prostitúcia sa tak stáva úplne špecifickým druhom obchodu, ktorý má v ľudskej spoločnosti svoje nescudziteľné miesto. Prvý diel pojednávajúci o prostitúcii starovekých národov prináša zoznámenie s kultom kňažiek lásky, posvätnej „pohostinnej“ prostitúcie alebo s pútavými a vtipnými životopismi slávnych gréckych konkubín.