Demokracia a ľudské práva sa zdajú byť v západnom spoločenskovednom diskurze aj politickej praxi tesne prepojenými pojmami. Je však ich blízkosť skutočne taká očividná? V zmysle tejto otázky je základným cieľom monografia analyzovať význam a dôsledky premien diskurzu demokratizácie a ľudských práv pre súčasné sociopolitické procesy, a to s prihliadnutím a dôrazom na realitu strednej Európy. Kniha najprv rozoberá metodologické výzvy súčasného výskumu demokratizácie a ľudských práv a vymedzuje kľúčové termíny späté s nedemokratickými režimami a ich demokratizáciou, ďalej rozoberá ich vývoj "po" demokratizácii, teda smerovanie niektorých demokratizujúcich sa režimov skôr k režimom hybridným, vrátane ich pomeru . V ďalších kapitolách autori kladú základné otázky po zmysle a definícii demokracie, jej rôznych formách a koncepciách, podrobne rozoberajú ľudské práva, premeny ich zdôvodnenia v rôznych obdobiach a rôznych školách politickej filozofie a zameriavajú sa aj na otázku konštitucionalizmu a jeho prepojenie s demokraciou a ľudskými právami. . Druhá časť knihy je zameraná na konkrétnejšie a praktickejšie problémy: vzťah volieb a demokratizácie, demokratizáciu a ľudské práva pohľadom súčasných základných teórií medzinárodných vzťahov či sekuritizáciu ľudských práv a demokracie. Posledná kapitola sa zameriava na otázku, do akej miery so sebou demokratizácia štátov strednej Európy priniesla porušovanie niektorých ľudských práv a ako ich posudzovali ústavné súdy týchto štátov a Európsky súd pre ľudské práva.