V roku 2012 boli v Nórsku na pôde jedného domu nájdené doteraz neznáme a nepublikované denníky Václava Polívku, neskôr Vidara Jensena, ktoré si písal v Československu od januára 1945 do marca 1948. Mladík pochádzal zo vzdelanej rodiny a spolu so svojimi rodičmi žil v dome na Pražskom hrade, miloval klasickú hudbu a sám hral na klavíri a violončelo. Zapisovať si začal ako sedemnásťročný gymnazista a po vojne pokračoval už ako študent medicíny. Jeho denníky sú cenné najmä tým, že poskytujú bezprostredné a autentické svedectvo o dôležitých historických udalostiach a vôbec o spoločensko-politickom dianí danej doby - od posledného roku okupácie vrátane Pražského povstania cez povojnové obdobie, kedy spoločnosť ešte žila v eufórii z oslobodenia a nevidela blížiace sa nebezpečenstvo, až ku komunistickému prevratu vo februári 1948. Vtedy dvadsaťročný Václav Polívka jasne videl, čo sa v štáte deje a že vývoj smeruje ku komunistickej diktatúre. Na jar 1948 sa mu podarilo utiecť z Československa a usadiť sa v Nórsku, kde sa tiež oženil so svojou láskou, ktorú stretol počas študentských ciest do Dánska v rokoch 1946 a 1947.