Na osudoch troch židovských dievčat – z Poľska, Holandska a Francúzska – autor otvára tému židovských detí, ktoré prežili druhú svetovú vojnu v úkrytoch. Dočítame sa o poľskej Židovke Sophii, ktorej spolu s jej matkou zariadil ich otec falošné doklady a rodné listy preukazujúce kresťanský pôvod. Sám krátko potom zmizol a rodina o ňom už nikdy nepočula; matka tak s malou Sophiou zostala sama av neustálom strachu z prezradenia prežili celú vojnu. Vďaka tomu, že hovorila po nemecky, pracovala ako pisárka u miestneho SS dôstojníka, ktorý ani netušil, že zamestnáva Židovku. Malú Floru odložila matka najprv do kláštora, a keď aj tento úkryt začal byť príliš nebezpečný, putovalo dievčatko do bezdetnej rodiny francúzsko-švédskych manželov, ktorí boli chránení švédskou ambasádou. Malú Carlu zase spolu s jej matkou ukrýval holandský holič. Kniha sa venuje aj tematike vplyvu detských tráum na život v dospelosti všeobecne: v kariére, nadväzovaní vzťahov, ale aj v psychickej vyrovnanosti a povedomí o vlastných koreňoch.