Začiatkom roku 1947 prichádza z Prahy nový sekundárny lekár Dr. Vŕbatá do košumberskej liečebne. Postupne sa zoznamuje s históriou ústavu i kraja. Zamiluje si svojich zverencov, ktorí odrezaní od sveta tu trávia až niekoľko rokov, trpia a raduje sa s nimi, je svedkom ich drobných osudov, puberty a dospievania. Študuje históriu tuberkulózy, ktorá skrátila život mnohým slávnym osobnostiam.
Prvá časť ‚Košumberskej elegie' sa rozvíja ešte v dobe klasickej hygienicko¬ dietetickej liečby. Druhá časť ‚Posledná nezabudnuteľná obeť' pokračuje medzi rokmi 1948 až 1951, kedy sa už aplikoval Streptomycín a kyselina PAS.
Autor bol odborným lekárom pre tuberkulózu a respiračné choroby, pôsobil sedem rokov v košumberskej liečebni a až do konca jej trvania bol s ňou v úzkom kontakte. Pokúša sa čitatelia podať základné minimum znalostí o tejto chorobe, pretože na svete žijú doteraz milióny chorých s otvorenou ftizou, ktorí predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre ľudstvo. Kým nedôjde k cielenej liečbe tuberkulózy na všetkých kontinentoch, je nutné dbať na zásady prevencie.
Tieto skromné spomienky chcú byť zároveň aj apoteózou víťazstva zdravotníkov nad detskou tuberkulózou v povojnovom Československu.