Autorka sa vo svojej práci venuje umeleckej činnosti divadelného režiséra Karla Nováka (1916–1968), ktorého tvorba zostala neprávom zabudnutá v kontexte tvorby režisérov 50. a 60. rokov 20. storočia v Československu (napr. O. Krejča, A. Krejča, .Ornest). Podobne ako mnohí ďalší režiséri totalitného obdobia bol aj Karel Novák niekoľkokrát odsunutý do oblastných divadiel, v ktorých však aj napriek cenzúrnym zásahom a reštrikciám presadzoval náročnú dramaturgiu a inscenoval veľké básnické podobenstvá postavené na hereckých výkonoch (napr. B. Bohdanová, I. Racek). Vo svojej režijnej tvorbe sa profiloval dvoma výraznými smermi umeleckej výpovede: básnickými drámami silných príbehov a spoločensko-kritickými satirickými vyjadreniami k súčasnosti. Jeho pôsobenie uzatvára v 60. rokoch významná éra v Divadle EF Buriana.