Monografia vychádza z dlhodobého štúdia vývoja matematickej komunity v českých krajinách. Pojednáva o komplikovaných, avšak inšpiratívnych životných osudoch dvanástich žien, ktoré v rokoch 1900 až 1945 obhajovali alebo obhájili doktorát z matematiky na niektorej z fakúlt pražských univerzít. Hoci sa ďalšej odbornej matematickej práci často takmer nevenovali, dokázali to v čase, ktorý sa na ženy matematičky pozeral s istou nedôverou, pretože sa mohli stať neprehliadnuteľnou konkurenciou mužom matematikom, pokiaľ by však chceli a mali väčšiu odvahu čeliť zakoreneným spoločenským stereotypom. V prepracovaných štúdiách je ukázané, z akého sociálneho prostredia tieto ženy pochádzali, do akého sa vydali, aké mali kultúrne, intelektuálne a hmotné zázemie, ako ich rodinné i spoločenské udalosti motivovali, ovplyvňovali a kultivovali, ako žili, čomu sa venovali, aké mali záujmy , s akými problémami sa stretávali, aký bol ich vzťah k rodine, vlasti, viere, politike a čo im komplikovalo život. Pripojené sú základné údaje o najbližšej rodine, štúdie dopĺňajú reprodukcie dobových dokumentov a fotografií umožňujúce priblížiť a dokresliť študovanú tému.