Oslnivý spoločenský vzostup od bezvýznamného vladyckého rodu po najbohatší panský rod v Čechách s ašpiráciou na českú kráľovskú korunu, tak možno v skratke charakterizovať pôsobenie na dejinnej scéne rodu Smiřických zo Smiřic. Jeho meno je dnes takmer zabudnuté, hoci príslušníci rodu zasahovali takmer 200 rokov, od začiatku 15. storočia až do roku 1618, do našich politických a kultúrnych dejín a zanechali nám množstvo významných architektonických pamiatok (napr. hrady a zámky v Kostelci nad Čiernymi lesmi a Náchode, palác Smiřických v Prahe). Pokrokové hospodárenie bez dlhov bolo vo svojej dobe unikátne. Polovicu panstva Smiřických získal po bitke na Bielej hore Albrecht z Valdštejna, ktorý si ich nárokoval z pozície dediča, pretože jeho matka Markéta pochádzala z náchodskej vetvy rodu. Stredočeské panstvo potom predal svojmu spojencovi, Karlovi I. kniežaťu z Liechtensteina. Kniežací rod potom stredočeské panstvo ďalej rozširoval (prikúpil napr. Kounice, Roztoky pri Prahe, Záhradky) a vlastnil ich až do prvej pozemkovej reformy. Dcére kniežaťa Jána Adama I., zakladateľa Lichtenštajnského kniežatstva, Márii Terézii Felicitas, vydatej vojvodkyni de Savoy-Carignano, vďačí Černokostelecko (ale aj Viedeň) za mnoho charitatívnych projektov a stavieb (kostoly, chudobince). Jej a ďalším členom rodu Liechtensteinovcov je venovaná samostatná kapitola, ktorá dokumentuje aj pozitívny vývoj česko-lichtenštajnských vzťahov po roku 2009. Kniha nadväzuje na úspešnú knihu tohto autora Moravská dominia Liechtensteinovcov a Dietrichsteinovcov.