Kniha „Domov do ríše“ skúma vývoj na územiach, ktoré boli na jeseň 1938 odtrhnuté od Československa a neskôr sa z nich stala Ríšska župa Sudety. Popisuje priebeh začleňovania územia súhrnne nazývaného Sudety do tzv. Veľkonemeckej ríše, zavádzania nemeckých právnych noriem, nacifikáciu politického a všetkého spoločenského života, germanizáciu českej menšiny a vzťah župných orgánov k protektorátu a protektorátnym úradom. Autor v nej ukazuje, že pripojenie tzv. Sudet k Nemecku nebolo hladkým procesom, ale že od začiatku sa v ňom nadšenie z „oslobodenia“ a nádeje s ním spájanej miešali so sklamaním. Sudetskí Nemci a ich politickí reprezentanti v nej videli symbol ich víťazstva v dlhotrvajúcom národnostnom boji s Čechmi. Dúfali, že bude predovšetkým slúžiť ich mocensko-politickým, ekonomickým, sociálnym a kultúrnym záujmom, a prirodzene si pre seba nárokovali obsadenie rozhodujúcich politických funkcií. Vedúci nacisti a byrokrati z ústredných orgánov ju naproti tomu chceli budovať ako "vzorovú župu", ako jeden z mnohých článkov centralizovaného štátu, vysielali tam úradníkov z ríše a rozhodne nemali v úmysle príliš zohľadňovať miestne špecifiká. Rôzne dôsledky a prejavy tohto konfliktu sprevádzali dejiny sudetskej župy po celé popisované obdobie, teda až do jej konca na jar 1945.

Vydanie knihy podporil Česko-nemecký fond budúcnosti.