Svedectvo Henryka Schönkera odhaľuje prekvapivú skutočnosť - mesto Osvienčim sa mohlo stať východiskovým bodom pre masovú emigráciu Židov a nie miestom ich vyhladenia. Dokumenty toto prekvapujúce odhalenie potvrdzujú. Kniha hneď po svojom vydaní vyvolala početné kontroverzie, pretože okrem iného popisuje aj činnosť emigračnej kancelárie v Osvienčime, ktorej vedúcim bol Henrykov otec, Leon Schönker. Táto kancelária mala pripravovať a registrovať Židov na hromadnú emigráciu do Palestíny. Z titulu svojej funkcie jeho otec často rokoval s Nemcami a bol tiež delegovaný do Berlína, kde o priebehu emigrácií hovoril napríklad s Adolfom Eichmannom a ďalšími. Práve táto informácia bola pre čitateľskú obec, ale aj pre samotných historikov veľmi šokujúca. Kancelária paradoxne vznikla ako jedna z prvých priamo v Osvienčime, ktorá sa o niekoľko rokov neskôr stala miestom najväčšieho vyhladzovania Židov. K žiadnej hromadnej emigrácii nedošlo, pretože západné mocnosti nechceli Židov prijať. Podarilo sa emigrovať iba niekoľkým židovským rodinám, ktoré povolenie na výjazd dostali väčšinou na pozvanie príbuzných. Rodina Schönkerovcov sa počas vojny niekoľkokrát sťahovala, aby unikla transportu, ale nakoniec bola uväznená v tábore Bergen-Belsen. Tu Leon Schönker portrétoval esesmanov, čo pomohlo jemu aj jeho rodine prežívať v inak hrozných táborových podmienkach. V zime 1944 – 1945 boli väzni presunutí do iných táborov. Schönkerovci nastúpili do transportu, ktorý však kvôli bombardovaniu a ústupu nemeckých vojsk do svojho cieľa nedošiel a bol koncom apríla 1945 blízko Drážďan oslobodený. Po vojne sa rodina vrátila do Osvienčimu, aby zistila, že ako jediná tunajšia židovská rodina vojnu prežila. Vďaka šťastiu a silnej vôli prežiť. Henryk Schönker sa s dojemným osobným štýlom rozhodol zamerať na to, ako sa život môže vzoprieť skaze, ako duchovno môže chrániť fyzickú existenciu a ako reálna môže byť prítomnosť vyšších síl, pokiaľ človek nikdy nestratí vieru. Jeho príbeh bol spracovaný do podoby oceňovaného dokumentárneho filmu Dotyk anjela, ktorý režíroval Marek T. Pawłowski.