Predložená štúdia skúma Hegelove výklady Aristotelovej psychológie a metafyziky ducha (nús), ktoré sú rozvinuté v jeho prednáškach o dejinách filozofie.
Autor sa pokúša obhájiť Hegelovu hlavnú interpretačnú tézu, podľa ktorej Aristotelés nielenže nie je protikladom Platóna ako špekulatívneho mysliteľa, ale je dokonca oveľa špekulatívnejší. Autor pritom postupuje tak, že najskôr predloží vlastné interpretácie vybraných pasáží z knihy O duši a Metafyziky a potom predstaví ich interpretáciu u Hegela. Tým sa má stať zrejmou Hegelova hermeneutická korektnosť a systematický význam jeho záujmu o Aristotelovo myslenie.
Štúdia sa dá tiež chápať ako pokus o spochybnenie v súčasnosti dominantného materialistického výkladu mysle, resp. ducha.