Starostlivý až pedantický, hlboko veriaci, ľuďmi vo svojom okolí cenený, ale trochu nudný účtovník Adolf Karl Eichmann, zamestnanec elektrotechnického závodu v porýnskom Solingene, meste preslávenom výrobou a spracovávaním ocele, bol okrem iných predností aj nadmieru plodným mužom. V rodine prišlo na svet celkom osem detí: sedem chlapcov a jedno dievča. Najstaršiemu z potomkov mužského pohlavia, narodenému v znamení Rýb dňa 19. marca 1906, bolo ako prejav nádeje v synov životný úspech pridelené otcovo krstné meno, teda Adolf. Upresnenejšie: Adolf Otto. „Otca som uznával v najvyššej možnej miere. Bol pre mňa bezvýhradnou autoritou,“ zverí sa Adolf Otto Eichmann po mnohých desaťročiach. Viera v bezvýhradnú autoritu.. Nemožno ju nevnímať ako ústrednú hnaciu silu v zavrhnutiahodnom živote tohto muža. Vždy a všade sa tým bude priznávane riadiť. Od začiatku až do konca, doslovného konca. V čase, keď tretia ríša víťazila na všetkých frontoch a chystalo sa konečné riešenie židovskej otázky, čo nebolo nič iné ako plán na zavraždenie viac ako desiatich miliónov ľudských bytostí. A rovnako tak na sklonku nacistickej éry, kedy sa v Sovietoch obkľúčenej Budapešti usiloval o likvidáciu desaťtisícov tunajších Židov a Raoulovho Wallenbergovi, švédskemu diplomatovi, ktorý sa snažil o ich záchranu, vmietol do tváre svoju vražednú mantru: „Vodca ma poveril týmto hodlám za všetkých okolností splniť.“ Ešte zásadnejšie sa vyjadril pár týždňov pred koncom vojny: „Plnil som dejinnú úlohu. Pocit, že mám na svedomím päť miliónov Židov ma napĺňa takým neobyčajným uspokojením, že pôjdem do pekla spokojný.“ Potom však prišli iné časy. Takže o šestnásť rokov neskôr, keď sa pred izraelským súdom už úplne aktuálne riešila otázka Eichmannovej osobnej „cesty do pekla“, vyhlásil: „Budete sa možno smiať, ale verím v Boha, v Otca a Ducha Svätého. Nebolo mojou túžbou zabíjať ľudí. Keby som ale mal splniť rozkaz veliteľa koncentračného tábora na zabitie akéhokoľvek množstva Židov plynom či zastrelením, nezaváhal by som nad splnením tohto rozkazu ani na minútu.“ Takto – od rozkazu k rozkazu – sa uberal život Adolfa Eichmanna. Lemovaný utrpením a smrťou nespočetného množstva nevinných ľudí.