Monografia je zameraná na analýzu jedného z významných aspektov českého slovosledu v jeho starších vývojových fázach. Enklitika predstavujú fenomén, ktorý sa nachádza na rozhraní medzi zvukovou a gramatickou stavbou jazyka a ktorý je kvôli radu univerzálnych jazykových mechanizmov ovplyvňujúcich jeho slovosled obľúbeným objektom záujmu súčasnej jazykovedy. Práca je rozčlenená do kapitol, ktoré sú venované jednotlivým typom tzv. stálych príklonok: starobylým časticiam ť (ti/ťa) a ak, formám auxiliáru préterita a kondicionálu, krátkym zámenným tvarom, ktoré majú dlhý (prízvučný) variant, a adverbiu/spojke však . Práca vychádza z materiálovej analýzy privátneho korpusu tlačených pamiatok rozličných žánrov, ktoré boli vydané v rozmedzí rokov 1620 až 1775.