Erbová mapa, ktorej diely pokračujú Moravou a Sliezskom, je pokusom zachytiť z trochu iného pohľadu nesmierne bohatstvo hradov, zámkov a tvrdí, ktoré v našej krajine stáli, rozpadávajú sa, az ktorých tie šťastnejšie doteraz stoja.
Predposledný diel mapy nás zavádza na severovýchodnú výspu našej republiky, ktorú z väčšej časti tvorí Sliezsko. Na území tohto trochu zabúdaného kraja sa v stredoveku rozkladalo niekoľko sliezskych kniežatstiev. Hlavným historickým centrom tejto oblasti je Opava. Okolo roku 1269 udelil kráľ Přemysl Otakar II. Opavsko svojmu nemanželskému synovi Mikulášovi, ktorý sa tituloval Mikuláš I., vojvoda Opavský. Jeho potomok Přemek postavil na začiatku 15. storočia v Opave hrad a preniesol sem správu vojvodstva z neďalekého Hradca nad Moravicí. Z rezidenčného sídla opavských vojvodov vládla takmer dve storočia do roku 1456 Opavská bočná vetva Přemyslovcov. Pri rozdelení opavského kniežatstva medzi synmi Mikuláša II. v roku 1377 dostal knieža Ján Krnovsko a vytvoril z neho samostatné kniežatstvo.
Tretím, kedysi samostatným územným celkom, ktorého časť zasahuje do Českej republiky, je Tešínsko, spomínané ako kniežatstvo od roku 1281. Vplyvom banskej činnosti zanikla na Ostravsku a Karvinsku rad obcí as nimi tiež zámkov a ďalších stavebných pamiatok. Ich početné vyobrazenie v tejto knihe vypovedá o značnej devastácii tunajšej krajiny, v ktorej pre slávne časy šľachtických sídiel akoby už nebolo miesta.