Cesta trinásteho dielu Erbovej mapy začína na severnom pomedzí Čiech, kde sa dvíha mohutná silueta hradu a zámku Frýdlant. Po mocných pánoch z Bibrštejna tu vládli Redernovia, ktorí sa aktívne zapojili do stavovského povstania. Ich severočeské državy získal po Bielej hore Albrecht z Valdštejna. Mocný vojvodca urobil z Frýdlantu stredisko svojho vojvodstva.
Časom sa však z tohto neistého a vzdialeného miesta presunul bližšie do stredu krajiny. S rodom pánov z Valdštejna je spätých mnoho hradov a zámkov v podhorí Krkonôš av hornom povodí rieky Jizery. (Návarov, Nístějka, Štěpanice, Vranov, Svijany, Hrubá Skala, Lomnica nad Popelkou, Hostinné, Horná Braná, Fořt a ďalšie). Nájdeme tu tiež aj pôvodné rodové sídlo, hrad Valdštejn. Juhovýchodne od mesta Turnova sa rozkladá romantická skalnatá krajina prezývaná "Český raj". Symbolom tejto oblasti je z ďaleka viditeľné skalné dvojveže, zrúcanina hradu Trosky. V 14. storočí ho založili páni z Vartenberka, ktorých sídla sú roztrúsené po celých severovýchodných Čechách. Jedným z nich býval tiež renesančný zámok Hrubý Rohozec, o ktorý vetva Vartenbergov prišla po Bielej Hore. Barokovo a pseudoslohovo zámok prebudoval francúzsky grófsky rod Desfours. Iní Francúzi, kniežatá Rohanovia, prestavali do dnešnej novogotickej podoby neďaleký zámok Sychrov. Bohaté Frýdlantsko a veľkú časť Jizerských hôr získali po Valdštejnovej násilnej smrti v Chebe Gallasovej. Ich nástupcovia, Clam – Gallasovy hrad i zámok Frýdlant upravili do dnešnej klasicistickej a romantickej podoby.
V tomto diele Erbové mapy navštívime mnoho ďalších zaujímavých sídiel v hornom povodí riek Nisy, Jizery, Labe a Úpy. Tak nech sa Vám na ceste za ich poznávaním darí!