Stredom siedmeho dielu "Erbové mapy" je krajské mesto Plzeň. Sú tu zaznamenané hrady, zámky a tvrze v povodí riek Mže, Radbuzy, Úhlavy a Úslavy, ktoré sa v metropole západných Čiech zlievajú. Dôležitým prvkom na tomto území sú významné kláštory – Teplá, Plasy, Chotěšov a Kladruby, ktoré mali v čase predhusitskej v tomto kraji nemalú moc aj majetky.
Ich obnovu a nový rozkvet, ktorý nastal po tridsaťročnej vojne v čase baroka, ukončili josefínske reformy. Po nich na konci 18. storočia pripadli Plasy, Kladruby aj Chotěšov do svetských rúk a boli čiastočne upravené na šľachtické zámocké sídla. Z gotických hradov vyniká v tejto oblasti kráľovská Radyňa a tiež sídla významných západočeských rodov – Švamberk, Gutštejn či Roupov.
Renesancia je zastúpená zámkom Kaceřov a tiež mohutným zámkom v Horšovskom Týne, ktorý bol pôvodne hradom pražských biskupov. Barokové zámocké stavby reprezentuje na severnom Plzeňsku predovšetkým Manětín, južne od Plzne potom Nebílovy a Dolní Lukavice.

Erbová mapa je dlhodobým projektom a zároveň grafickým pokusom pomocou heraldiky zachytiť nesmiernu množinu hradov, zámkov a pevností a ich majiteľov.