Hlavné dielo Barucha Spinozy, významného holandského filozofa 17. storočia, v novom revidovanom vydaní.

„Spinozov paradox spočíva v tom, že hoci je najviac filozofom filozofov, lebo je istým spôsobom najčistejší, zároveň sa najviac obracia k nefilozofom a najintenzívnejšie podnecuje nefilozofické chápanie. Preto môže Spinozu skutočne čítať každý; aj bez dostatočného pochopenia spinozovských pojmov veľké emócie a úplne obnoviť svoje vnímanie. Na druhej strane historik filozofie, ktorý chápe iba Spinozove pojmy, nedospieva k dostatočnému pochopeniu. Ako povedal Jaspers, potrebujeme dve krídla - treba len preto, aby nám filozofov a nefilozofov priviedla k spoločnej hranici." (Gilles Deleuze)

"Len temná a poľutovaniahodná poverčivosť zakazuje, aby sme sa radovali. Prečo by malo byť ukájanie hladu a hasenie smädu slušnejšie ako zaháňanie melanchólie? To je môj názor na vec a moje presvedčenie. Žiadne božstvo ani nikto iný, iba závistlivec, by sa nemohol tešiť mojej nemohúcnosti az mojich nepríjemností a považovať naše slzy, vzlyky, strach a iné také veci za našu cnosť.Naopak čím väčšiu radosť pociťujeme, tým prechádzame k väčšej dokonalosti a tým viac sa nutne zúčastňujeme na božskej prirodzenosti.Je vlastnosťou múdreho človeka užívať veci a tešiť sa z nich, ako je to len možné (nie však až na presýtenie, pretože tu už o žiadne potešenie nejde)."