Kniha Michaila Bachtina Francois Rabelais a ľudová kultúra stredoveku a renesancie patria ku klasickým dielam historickej literatúry druhej polovice 20. storočia. Po svojom vydaní v ruskom origináli bola veľmi skoro preložená do všetkých svetových jazykov a stala sa modelovou štúdiou o stredovekej a renesančnej smiechovej kultúre. Bachtín v nej prostredníctvom Rabelaisovho románu Gargantua a Pontagruel objavil tému karnevalu, sveta prevráteného naruby, zábavy, narážok a veselosti, ktoré boli považované vďaka asketickým prístupom stredovekých mníchov za cudziu kultúru 13.-17. storočia. Prostredníctvom majstrovskej analýzy jemného pradiva tohto myšlienkovo bohatého románu sa dostáva na samu dreň ľudovej kultúry, ktorá v jeho očiach osciluje medzi svetom literátov a nevzdelaných laikov.