HM Enzensberger v básnickej zbierke Fúria miznutie prehlbuje svoje skeptické postoje voči technickému a spoločenskému pokroku, voči veľkým ideám a ideológiám, pričom reflektuje civilizačný šum, postupujúci entropiu, desivú všednodennú šeď. Autor priblížil rytmus hovorenej forme, položil dôraz na maximálnu vecnosť, a pritom zostával dôsledným jazykovým komponistom a montérom. Básnické Ja tu nie je oným lepším budúcim z veku ľudskej pospolitosti a ohľaduplnosti, naopak: hovorí z obdobia, keď je človek človeku vlkom, kedy si každý uprostred agresívneho technizovaného sveta jednoducho musí pomôcť sám.