Ak stál epik Homér v 8. storočí pred nl pri počiatkoch gréckej a vlastne aj európskej literatúry, stojí v 5. storočí nl na jej konci epik Nonnos z Panopola píšuci stále tým istým jazykom i metrom a nachádzajúci inšpiráciu v obrovskom poklade gréckeho bájeslovia. O Nonnovi - rovnako ako o mnohých autoroch tejto epochy - nemožno s istotou povedať, či bol pohan, alebo kresťan. Tento fakt ešte umocňoval obdiv k jeho dielu i jeho zatracovaniu. V predkladanej monografii sú Nonnova Dionysiaka, zrejme najrozsiahlejšie epické dielo neskorej antiky, po prvýkrát skúmaná z hľadiska úlohy, ktorú v ňom hrajú geografické a mýtické pasáže. Prof. Ružena Dostálová (1924) patrí k popredným českým byzantológom, prednáša novorecký jazyk a literatúru na FF UK v Prahe a FF MU v Brne. Okrem množstva prekladov z antickej, byzantskej a novoreckej literatúry je autorkou kníh Byzantská vzdelanosť (1990, 2003), Antická mystéria (s R. Hoškom, 1997) ad.