Gottfried Benn (mladý muž z rodiny pastora) a Elsa Lasker-Schülerová (o sedemnásť rokov staršia básnička židovského pôvodu) sa spoznali v Berlíne pred rokom 1912, vzájomné citové vzplanutie našlo svoj výraz v poézii oboch. A aj keď ich milostný príbeh navonok skončil, nemohli na seba zabudnúť. Autorka na ich príbehu ukazuje aj obtiažnosť tejto nemecko-židovskej symbiózy, ktorá síce v skutočnosti netrvala dlho, v ich básnickom diele však ostala. Dokazuje, že tragédiou tohto páru bola vlastne ideológia. Benn totiž na dlhé roky prepadol nacizmu, Lasker-Schüllerová síce ešte v roku 1932 dostala cenu Heinricha Kleista, ale potom musela Nemecko opustiť.