Publikácia je postavená na mnohoročnej práci autora s archiváliami rôzneho druhu (korešpondencia, osobné spomienky, poznámky z denníkov, zápisnice z rokovania) zasadených do širšieho kontextu predzvesť schizmy, vzniku a vývoja Cirkvi československej v prvej polovici 20. storočia. Monografia, ktorá vhodne dopĺňa a podstatne rozširuje doterajšie znalosti z dejín CČSH.

Gustav Adolf Procházka sa narodil v roku 1872 v Kozmonosiach pri Mladej Boleslavi, v početnej rodine dámskeho krajčíra. Po absolvovaní klasického gymnázia v Mladej Boleslavi sa rozhodol pre kňazskú dráhu a po štúdiu bol vysvätený za kňaza. Ako mladý kňaz bol do značnej miery ovplyvnený myšlienkami katolíckeho reformizmu. Aj napriek jeho stále sa prehlbujúcim pochybnostiam o reformovateľnosti rímskokatolíckej cirkvi a pod dojmom jeho osobnej životnej situácie, v ktorej jednu z rozhodujúcich rolí hrala žena, sa štyridsaťosemročný obľúbený a obetavý kňaz rozhodol pre aktívnu činnosť medzi stúpencami radikálneho krídla katolíckych modernistov. Bol to práve on, kto sa stal jednou z kľúčových postáv pri zrode novej Cirkvi československej (husitskej) 8. januára 1920. GAP slúžil v novej cirkvi ako duchovný a vikár až do roku 1923, kedy bol menovaný biskupom východočeskej diecézy. Po smrti „otca zakladateľa cirkvi“ Dr. Karla Farského sa stal v roku 1928 jeho nástupcom v úrade patriarchu. Počas štrnástich nasledujúcich rokov musel na čele cirkvi prekonávať množstvo ťažkostí. Od vieroučnej stabilizácie cirkvi, cez ekonomické ťažkosti, až po stále zhoršujúcu sa politickú situáciu mladej Československej republiky, ktorej kríza sa vyhrotila v roku 1938 mníchovským diktátom, okupáciou a vznikom Protektorátu Čechy a Morava. Patriarcha GAP patrí medzi najväčšie osobnosti Cirkvi československej husitskej.