Už od počiatkov počítačových hier v nich príšery hrali kľúčovú úlohu. Fungujú tu ako nebezpečenstvo, ktorému sa treba vyhnúť, ako bossovia úrovní, ktoré treba poraziť, alebo ako ciele, ktoré treba zničiť, aby ste získali body navyše. Prečo je ale postava príšery v hrách taká dôležitá a ako počítačové hry formovali koncepty monstrozity v našej kultúre? V snahe odpovedať na tieto otázky skúma kniha Hráč vs. príšery uplynulé polstoročie príšer v hrách od drakov z prvých stolových hier na hrdinov a pixelových mimozemšťanov zo Space Invaders až po zdeformovaných mutantov z The Last of Us či bizarné beštie z Bloodborne a odhaľuje ich spoločné rysy. ***** Na príkladoch monštier všemožných typov skúma Jaroslav Švelch umenie dizajnu príšer a vplyv, ktorý na neho mala mytológie, výtvarné umenie, populárna kultúra a stolné RPG hry. Zároveň ukazuje, že počítačové hry nadväzujú na studenovojnovú koncepciu jasne definovaných, vypočítateľných nepriateľov a zobrazujú monštrá ako postavy, ktoré sú nenapraviteľne zlé, ale pritom nevyhnutne vždy poraziteľné. Na jednej strane vysvetľuje, v čom sú takto zjednodušené herné príšery príťažlivé, ale zároveň tiež skúma, ako by sa toto médium mohlo ďalej rozvíjať, aby ponúklo aj nuansovanejšie podoby monstrozity.