Keď sa pozerám na 'svoje' staršie filmy, objavujem zvláštne veci. Kedysi som pozoroval najskôr sám seba, ako vyzerám, ako hrám, potom som si viac všímal svojich partnerov a zmyslu hry, a teraz s prekvapením zisťujem, že ma najviac zaujíma to, čo je vedľa obrazu. Čo robia a kde sú tí spolupracovníci – asistenti, osvetľovači, kostymérky. To, čo bolo mimo kantne. Ten mohutný svet, ktorý obklopoval naše snaženie a vytváral životnú hustotu, ktorá nás napĺňala. A tak nejako je to aj s tou knižkou. Je o bratovi Pavlovi, o strýkovi Pepíkovi, ale aj o meste a mestách, divadlách a ich hercoch a divákoch. Teda chce taká byť...