Súhrn dnešných znalostí o vývoji islamu nestojí ani zďaleka na takej úrovni, aby sme mohli s pokojom v duši prehliadať kľúčové práce predchádzajúcich generácií. Tým menej, ak sa jedná o práce zakladateľa vedeckej islamológie, maďarského žida Ignáca Goldzihera (1850-1921). Vedecká Európa mu už za jeho života ležala pri nohách - mohol sa stať profesorom v Cambridgi, Oxforde či Paríži. Moslimskí učenci z celého Blízkeho východu sa k nemu obracali o radu. Goldziher sa napriek tomu rozhodol zostať a vedecky „živoriť“ v Budapešti, a to aj napriek vzmáhajúcemu sa antisemitizmu. Kniha arabistu a islamológa Ondreja Baránka prináša informácie z Goldziherovho nevšedného života spracované na základe jeho denníkov, korešpondencie a spomienok jeho študentov a kolegov a obsahuje aj pojednanie o jeho vedeckej tvorbe.