Záverečný diel trilógie odkrýva historické fakty v osude hlavného hrdinu predchádzajúcich dvoch románov. Pôvodnú štúdiu z deväťdesiatych rokov rozširujú náhle objavené archívne dokumenty: protokoly z výsluchov, zatykače, rozsudok v mene ríšskeho ľudu, zamietnuté žiadosti o milosť.
Ján Fukała, ríšskou prokuratúrou odsúdený za velezradu a vyzývanie obyvateľstva na neposlušnosť voči Ríši, bol po vojne za odbojovú činnosť vyznamenaný ministerstvom národnej obrany i Zväzom oslobodených politických väzňov. Korešpondenciu s historikmi dopĺňajú záznamy z berlínskeho Bundesarchivu, skutočnosti kedysi utajované tešínskym gestapom aj osobné pozvanie riaditeľa múzea v Osvienčime.
Téma politického odboja štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia na Tešínsku v súvislosti s národnostnou stigmou miestneho poľského obyvateľstva autorka spracováva s hlbokým osobným motívom. Popri historických dokumentoch čerpá aj z rozprávania vlastnej babičky - dcéry Jana Fukału.