V auguste 1642 nechal Karol I. vztýčiť kráľovskú štandardu v Nottinghame. Nasledujúcich šesť rokov zmietala Anglickom občianska vojna, ktorá rozdeľovala nielen krajinu, ale aj rodiny a priateľov. Muži opúšťali svoje domovy a odchádzali bojovať za kráľa alebo parlament. Tí prví sa zaštiťovali tvrdením, že chcú hájiť Korunu a anglikánsku cirkev, tradičné opory štátu. Ich protivníkov spájalo odhodlanie skoncovať s pokusmi panovníka o nastolenie absolutizmu a túžba reformovať cirkev v duchu ortodoxných protestantských zásad. Skutočné motívy boli však komplikovanejšie. Krajinou ťahali roajalistické armády vedené princom Ruprechtom, grófom z Newcastlu a sirom Hoptonom. Proti nim stáli parlamentné vojská na čele s Essexom, Manchestrom a Fairfaxom, svojej príležitosti sa dočkal osudový protihráč panovníka Oliver Cromwell. Civilisti utrpeli nesmierne škody na majetku a straty na životoch. Znepriatelené armády zanechali desiatky miest a dedín v ruinách. Stovky domov ľahli popolom, kostoly a katedrály boli znesvätené. Nespočetné zástupy ožobráčených, ranených a zmrzačených, takmer 200 000 mŕtvych - to bola skutočná tvár vojny. Dlhé roky bitiek, sporov, diplomatických rokovaní, intríg, porážok a víťazstiev nakoniec priniesli dramatické rozuzlenie. Stalo sa tak v okamihu, keď Karol I. položil svoju hlavu na popravčiu klát.