Rozpravy, polemiky a úvahy o tom, čo možno považovať za dôstojnú náplň života a obhajoba ľudského práva rozhodovať o svojom bytí aj na jeho samotnom konci, vo chvíli, keď človek stráca možnosť ukončiť život vlastnou rukou. Kniha sa žánrovo pohybuje na pomedzí reportáže, eseje a etického cestopisu.

Obsah knihy Klub obyčajných smrteľníkov je časovo ohraničený rokom 2019 a miestne vymedzený českým prostredím. V takto zvolenom rámci vykonáva autor pátranie na horúcu tému eutanázie. V podstate ide teda o vymedzovanie tohto zložitého pojmu formou dialógov i osobných úvah, jeho zasadzovanie do súvislostí, vrátane presahov do oblastí, ktoré s touto problematikou bližšie či vzdialene súvisia. Rozumie sa samo sebou, že taká zložitá téma nemôže byť pojednaná vyčerpávajúcim spôsobom, avšak jej rôzne aspekty sú naznačené v základných rysoch, ktoré môžu poslúžiť ako východiskové body k vlastným úvahám, či už sa čitateľ inštinktívne alebo vedome prikláňa na jednu alebo druhú stranu.
Formálne zvolil autor prístup chronologický. Kniha, ktorá sa žánrovo pohybuje na pomedzí reportáže, eseje a etického cestopisu, začína popisom lúčenie so zosnulým priateľom. Až zvoľna a postupne prechádzajú rozpravy a polemiky do úvahy o tom, čo možno považovať za dôstojnú náplň života. Toto takmer detektívne pátranie sa pozvoľna premieňa na obhajobu ľudského práva rozhodovať o náplni vlastného života aj na jeho samotnom konci vo chvíli, keď človek stráca možnosť ukončiť život vlastnou rukou. Skutočnosť, že autorov postoj k tomuto závažnému rozhodnutiu je jednoznačne od prvých stánok deklarovaný, nevylučuje neistotu, váhavosť, vedomie zložitosti a súvislostí s týmto neľahkým rozhodnutím spojených. A, čo určite nie je zanedbateľné, poskytuje možnosť nahliadnuť do názorov opačných, vychádzajúcich z odlišných premis a pracujúcich s inými argumentmi.