Knihy básní 1 a Knihy básní 2 prinášajú súborne básnickú tvorbu Andreja Stankoviča, a završujú tak vydávanie autorových Spisov začaté v roku 2008 zväzkami Josef Florian a Stará Ríša a Čo robiť, keď Kolja víťazí.

Šesť Stankovičových zbierok je rozvrhnutých do dvoch zväzkov: Kniha básní 1 zahŕňa zbierky zverejnené najskôr v samizdate, dvojzbierku Nočný zvuk pionierskej trubky - Patagónia a Oslobodený Babylon (Slovenský Raj), ktorá vyšla vo zväzku Poézie (1999) knihu Variácie. Kecybely. Elégia. Nikdycinky (Edíciu Expedície 1984). Kniha básní 2 obsahuje zbierky vydané už tlačou: To by tak hralo, aby neprestalo (Petrov 1995), bibliofíliu Obskurník (Spolok českých bibliofilov 1999) a poslednú, zatiaľ v úplnosti nepublikovanú Šarišskú haiku, z ktorého vyšla väčšia časť časopisecky (. 46/2001). Doplnok tvoria básne, ktoré neboli zaradené do žiadnej zo zbierok a boli vytlačené len v samizdatových zborníkoch alebo boli nájdené v autorovom archíve.

Kriticky pripravený text autorových básní je sprevádzaný komentármi.

"Stankovičove verše by bolo možné definovať ich funkciou očisty jazyka od jeho poklesnutých, zautomatizovaných, odľudštených nepodarkov. To je ale, domnievam sa, len jedna stránka jeho spôsobu písania. Navyše je tu jeho osobitá autorská iniciatíva, pravdepodobne nie cielene programovaná, ale viac menej mimovoľná, improvizovaná aj juvenilná, o to však rýdzejšia, a tá spočíva v tom, ako sa vraďuje do vývojového radu, v ktorom avantgardné smery vystriedali staršie podoby romantizmu, aby boli samy vystriedané avantgardami ďalšími, hľadajúcimi nové polia poetična v hre s jazykom, v nezmyslu a absurdnosti. U Stankoviča nebeží, zdá sa mi, o poetičnom nezmysle, ako skôr o nezmyselnosť poetična."

(Z posudku Jozefa Vohryzka na zbierku Patagónie, 26. 5. 1970)

Na vydanie pripravila a edičnú poznámku napísala Lucia Bartoňová. Edične spolupracoval Robert Krumphanzl