Babička, tento román pre dospelých, výsostný vrchol spisovateľkinho diela, ku ktorému speje celou svojou umeleckou dráhou, sa zrodil z obrazu milovanej chápavej a múdre ženy, ktorej obetavá dobrota a láska prežiarila Barunkino detstvo. Tá potom v lúčoch hrejivého svetla babičkinej osobnosti vytvára básnickú idylu, sen o svojom detstve, spomienku na to, čo sa už nikdy nevráti a čo vlastne ani nikdy neexistovalo. Onedlho pred smrťou sa Nemcová hlási k prameňu svojej inšpirácie. Je ním „túžba po neskonalej Kráse a Dobre…, ktorá človeka z prachu povznáša…, že by celý vesmír k srdcu pritisol… Túžba tá spojená s láskou… ku každému človeku…, ktorá nežiada odplaty nachádzajúc sama v sebe všetko, snaha stať sa vždy lepšie a Pravde sa blížiť – to je môj raj, moje šťastie, môj cieľ“. Božena Nemcová a jej babička, v reálnom živote dva ťažké osudy. Stará pani putuje od jednej dcéry k druhej, pretože v ich rodinách nie je vždy vítaná, a nakoniec umiera vo Viedni. Vnučku Barunku pošlú v trinástich rokoch "na vychovanie" do rodiny zámockého úradníka, v sedemnástich ju vydajú bez lásky. Matka sa svadby nechceného dieťaťa ani nezúčastní. Ďalší život krásnej, mimoriadnej a statočnej ženy, nadanej spisovateľky a skúšanej matky je akoby predznamenaný neblahým začiatkom dospelosti.