Ako odchádzajú mamičky? Niekedy sa postupne rozplývajú v hmle, vädnú ako kvety, dlho a boľavo. Štvrtou zbierkou Marty Veselej Jirousovej sa ako niť vinie téma choroby a umierania mamičky Juliany, premieňajúca sa vzťah k nej. Je to niť tenká, neustále napínaná, pomaly sa trhajúce lanko. A súčasne pevné puto, také pevné, že „ak sa strácaš ty, strácam sa aj ja“. Zbierka zachytáva hľadanie sily, opory, volania k Bohu v hneve aj v plači, každodennosť, radosť z maličkostí. Básne sa svoje priezračnosti rozostupujú, pozývajú priamo do deja, do domu, záhrady, k mamičkinej posteli, na chvíľu sa ohriať a dotknúť nádeje, rastúcej z prijatej tiaže, z láskavosti a nehy.