Borovanský prepošt Konrád Fischer (1631-1701) sa zapísal do širšej povedomosti tým, že v rámci rekatolizačného úsilia nechal vyrúbať dub, pod ktorým sa údajne narodil husitský vojvodca Ján Žižka z Trocnova. Tento čin do istej miery zastrel ostatné prepoštové aktivity, ktoré sa odohrávali počas búrlivých rokov tridsaťročnej vojny av časoch povojnového vývoja. V predkladanej knihe je pozornosť zameraná na Fischerovu mladosť, štúdium, vstup do rádu rehoľných kanonikov sv. Augustína v Klosterneuburgu a následné pôsobenie v borovanskom kláštore, kde bol v roku 1677 zvolený prepoštom. Okrem životných osudov je súčasťou knihy aj analýza a kritická edícia Fischerovho diela o histórii borovanského kláštora, ktoré spísal krátko pred smrťou av ktorom sa pokúsil vykresliť vývoj kanonie od jej založenia až po svoju súčasnosť.