Hoci býva Christine Lavantová (1915-1973) radená do magického štvorlístka veľkých rakúskych básniek vedľa Ilse Aichingerovej, Ingeborg Bachmannovej a Friederike Mayröckerovej, nie je u nás nijako známa, nič z jej tvorby zatiaľ v češtine. Jej básne sú fascinujúce a provokatívne, pritom formálne vycibrené. Na pozadí obrazov vidieckeho prostredia rozohráva svoj rafinovaný osobný spor s Bohom, so stratenou láskou, so svetom, v ktorom trpí a trpí.