Už prvé kniežatá z rodu Přemyslovcov položili základy českého štátu, uviedli kresťanstvo do našej krajiny a zaradili český národ do spoločenstva kultúrnych národov kresťanskej Európy. Vladárske dielo českých kniežat a kráľov zohralo v nasledujúcich storočiach podstatnú úlohu, výrazne sa vpísalo do podoby českých krajín i ďalších krajín, ktoré českí panovníci ovládali. Roky Jiřího z Poděbrad a jeho nástupcov z jagelovskej dynastie - Vladislava a Ľudovíta, boli za Alpami v Taliansku dobou veľkého rozkvetu renesančného umenia, veľkolepý bol rozmach umeleckej tvorby v bohatých mestách v Holandsku. České krajiny vtedy, málo platné, stáli na okraji diania, ale Praha mala nakoniec aj v týchto dobách šťastie. Podobne, ako bol kedysi za Karola IV. do Prahy povolaný Peter Parléř, prišiel za Vladislava Jagelovského na Pražský hrad Benedikt Ried, ktorého dielo nesporne patrí k vrcholným prejavom architektúry tej doby v celej strednej Európe. Aj vďaka kráľovskému dielu doby jagelovskej sa Praha aj celé české krajiny opäť zaradili medzi významné kultúrne centrá aspoň v rámci strednej Európy. Mnoho desaťročí, kedy vládli dvaja králi z rodu Jagelovcov – Vladislav a Ľudovít, bolo v krajinách Koruny českej obdobím trvalého vzrastu umeraného blahobytu, ktorého plodom bol aj pozoruhodný rozmach stavebnej činnosti. Značný rozsah nadobudli aj objednávky umeleckých diel. Hoci možnosti Jiřího z Poděbrad aj Vladislava a Ľudovíta Jagelovského boli v porovnaní s ich predchodcami na českom kráľovskom tróne veľmi obmedzené, stalo sa kráľovské dielo v českých pomeroch znova veľkým vzorom a príkladom. Jemu aj stavebnej a objednávateľskej činnosti šľachty je venovaný tento zväzok.